|
Obec Paňa stojí dodnes na západnom okraji Žitavskej sprašovanej pahorkatiny, na ľavostrannej nive a trase rieky Nitry, tak ako sa po prvý-krát spomína o existencii Pane v listine vydanej 23. septembra 1239 uhorským kráľom Belom IV. pod názvom ako Poonh.
Podľa dostupných historických prác stopy osídlenia siahajú do mladšej doby bronzovej a halštátu.
V roku 1239 sa obec spomína ako obec Poonh, r. 1773 Panya, r.1808 Pann, Nemes Pann, Paňa.
V roku 1239 uhorský kráľ Belo IV. oslobodil príslušníkov Ostrihomského arcibiskupstva od všetkých daní, dal arcibiskupom obývané územie v dnešnej Pani. Uvádza sa, že to bola obec Kráľovskych rybárov, v dokumente sú vtedajší Paňania označení ako ,,retiferi et falconárii" teda výrobcovia sieti a sokolníci. V roku 1310 sa v obci vytvorila vrstva miestnej, srednej šlachty rodu Woyka. Paňa v 16.storočí sa stala kurialnou obcou stolice arcibiskupských predialistov t.j. strednej šlachty. Armáles získal r.1596 Martin Szántó od Rudolfa II. Vlastníctvo tohto majetku potvrdil rodine Szántó r.1699 arcibiskup a kardinál Leopold Kolonich. V 18. a 19. stročí si zemepánske právo uplatňovali šlachtické rody Lakičovcov a Kochanovskovci. Miestny obyvatelia sa vždy zaoberali poľnohospodárstvom.
Trocha z histórie školstva
Veľkocetínski farári sa určite podielali aj na založení miestnej školy v Pani.
Rímsko - katolícka škola bola podľa starých informácií založená až okolo roku 1865
rodinou Csiffáryovcov. Pôsobili tu viacerí učitelia. Ako posledný sa koncom storočia
uvádza Ladislav Agárdi. Predstaveným školy bol Veľkocetínsky plebán. Učiteľovi boli k dispozícii 2 izby,
1 komora, 1 kuchyňa a spálňa.
Z dokumentu vydaného v roku 1794 poznáme meno miestneho Ludirektora - Michala Pavlovitsa,
ktorý mal na starosti vyučovanie spevu.
Zdroj: http://www.pana.ocu.sk/
|
